Dysplázia lakťového kĺba (DLK) je názov pre opísanie porúch vývoja kostí, ktoré tvoria lakťový kĺb v období od narodenia po dosiahnutie dospelosti (l2 – 18 mesiacov).
Táto porucha sa vyskytuje hlavne u veľkých, ale aj u stredných plemien psov s určitou plemennou predispozíciou. Medzi také plemená patrí zlatý retriever, rottweiler, bernský salašnícky pes, labrador retriever, ridgeback, nemecký ovčiak. Ojedinele sa môže vyskytovať DLK aj u iných plemien psov. DLK je vývojové ochorenie dedičného charakteru, kde spôsob výživy, intenzita pohybu resp. trauma majú vplyv na jej vývoj a výskyt. Medzi jej hlavné klinické prejavy patrí bolesť a krívanie, ktoré je rôznej intenzity, hlavne po odpočinku a vstávaní, ako aj po dlhšej únavnej chôdzi a práci. Pes po odpočinku a postavení sa „rozchodí“ a väčšinou krívanie sa zníži alebo nepozoruje.
Tento priebeh pozorujeme u starších psov. Na vonkajšej strane kĺbu pozorujeme opuch, ale u psov s dlhou srsťou tento nie je viditeľný. Opuch – efúzia môžeme nahmatať. Lakťový kĺb je naplnený vnútro kĺbovou tekutinou vo väčšom rozsahu, hlavne pri chronickom priebehu dysplázie. V súčasnosti sa používa na včasnú a skriningovú diagnostiku len röntgenologické vyšetrenie. Pre terapeutické účely sa môže použiť artroskópia alebo počitačová tomografie (CT), ktoré je aj súčasťou pri odvolávacom pokračovaní zo strany majiteľa psa pri nesúhlase s hodnotením DLK na röntgenograme.
Kĺb lakťový je zložitý kĺb a nazývaný tiež – „lakeť“. Skladá sa z troch kostí:
dvoch epikondylov ramennej kosti, proximálnej epifýzy vretennej kosti a proximálnej metafýzy lakťovej kosti. Kĺb lakťový dovoľuje vlastný ohyb v rozmedzí 45º – 110º (45º – maximálne zatvorený kĺb; 110º – maximálne otvorený kĺb). Rotácia v kĺbe je veľmi obmedzená, hlavne ak kĺb je v uhle 110º (tzv. neutrálny uhol, pes v stoji). Vtedy processus anconeus je zasunutý do fossa intercondylaris (otvoru) a tým zabezpečuje stabilitu lakťového kĺbu. Tento systém zabraňuje vykĺbeniu pri odraze a doskoku psa. Okolie lakťového kĺbu je obopnuté kĺbovým puzdrom, ktoré produkuje vnútornou výstelkou (synoviálna membrána) vnutrokĺbovú tekutinu. Táto slúži na výživu kĺbových chrupiek, ktoré pokrývajú epifýzy kostí lakťového kĺbu. Synoviálna tekutina zabezpečuje hladký pohyb medzi kĺbovými plochami kostí. Kĺb je ďalej spevnený aj kĺbovými väzmi, hlavne na vnútornej a vonkajšej strane kĺbu.
Na dobrý zdravotný stav kĺbu má vplyv vývoj po narodení, ale hlavne obdobie najintenzívnejšieho rastu medzi 4 – 6 - 8 mesiacom veku psa. Aj prvé klinické príznaky dysplázie sa prejavujú v tomto období.
Z hľadiska porúch rastu kostí a vývoja kĺbovej chrupky sú dôležité nasledovné miesta na lakťovom kĺbe:
Sú to predilekčné miesta, kde sa vyskytuje porucha rastu dlhých rúrovitých kostí a vnútorného epikondylu. Nesúmernosť a nesúlad jednotlivých kostí v lakťovom kĺbe (inkongruita ) sa tiež vyskytuje vtedy, ak je porucha rastu vretennej alebo lakťovej kosti pri poškodení rastových platničiek na ich epifýzach. Rast týchto dvoch kostí je nesynchronný. Inkongruita v lakťovom kĺbe spôsobuje nerovnomerne zaťažovanie a opotrebovanie kĺbových chrupiek. Je to štartér rozvoja osteoartrózy kĺbu – degeneratívneho ochorenia. Osteoartróza sa tiež rozvíja aj pri nesprávnom vývoji kostí a chrupky v lakťovom kĺbe.
DLK sa môže diagnostikovať röntgenologicky, artroskopicky a použitím CT vyšetrenia. Pre preventívnu diagnostiku sa v súčasnosti používa len röntgenologické vyšetrenie. Röntgenogram zo zdravého kĺbu je na obr.č. 1.
Dysplázia lakťového kĺbu je komplex chorôb na kostiach a kĺbových chrupkách, ktoré sú pomemované ako:
Za prvotnú príčinu vzniku dysplázie lakťového kĺbu sa považuje osteochondróza – generalizované ochorenie kostry psa v mladom veku, ktoré má svoju heritabilitu – vyššia pravdepodobnosť výskytu u šteniat, ktorých rodičia boli postihnutí DLK. Takmer všetci zahraniční autori, ktorí sledovali výskyt DLK a publikovali vo vedeckých časopisoch konštatujú, že ochorenie je dedičné a výsledkom je artróza kĺbu, ktorá spôsobuje bolesť v kĺbe a krívanie, jeho stuhlosť, obmedzený ohyb.
Švédski autori (Swenson a kol., 1997) potvrdzujú heritabilitu dysplázie v hodnote od 0,28 do 0,40 u rottweilerov. Podobné výsledky dosiahol aj Audell (1990) u labradora retrievera. Aj keď v úvode sme uviedli, že ochorenie sa vyskytuje u veľkých plemien psov, neplatí to všeobecne. U plemena anglický setter doposiaľ nebola opísaná dysplázia lakťového kĺbu.
Niektorí autori zistili vyšší výskyt dysplázie u psov ako u súk. Naše výsledky to nepotvrdzujú a poukazujú skôr na rovnomerné rozloženie choroby pre obidve pohlavia.
Doposiaľ tiež neboli potvrdené niektoré úvahy v súvislosti medzi výskytom dysplázie bedrového a lakťového kĺbu. Výskyt dysplázie lakťového kĺbu je u rôznych plemien rôzny a bol zistený až 40%-ný výskyt u niektorých predispozičných plemien.
Ak akceptujeme publikované výsledky v štátoch s vysokou chovateľskou úrovňou o dedičnosti dysplázie s predispozíciou u niektorých plemien, potom je potrebné do plemenitby zaraďovať len suky a psov prostých dysplázie lakťového kĺbu.
Choroba je výsledkom porúch na epifyzárnej chrupavčitej platničke, ktorá sa v priebehu rastu nepremení na kosť a tak nedôjde k spojeniu processus anconeus s metafýzou lakťovej kosti. Tento ankoneálny výbežok zostáva spojený len fibróznym tkanivom, alebo môže byť úplne oddelený od lakťovej kosti. Takto nespojený kostný výbežok je čiastočne alebo úplne voľný, pri ohybe v lakťovom kĺbe spôsobuje jeho nestabilitu a dochádza k poškodeniu kĺbovej chrupky v interkondylárnom priestore. Toto vytvára podmienky pre rozvoj osteoartrózy – novotvorby kostného tkaniva po poškodení kĺbovej chrupky. Tento okovcový výbežok má význam pre stabilitu v kĺbe pri zaťažení končatiny. Ak výbežok nie je zrastený s lakťovou kosťou, stabilita sa zmenšuje.
U psov s normálnym vývojom lakťového kĺbu sa okovcový výbežok s lakťovou kosťou spojí už vo veku 4 – 5 mesiacov. Ak po tomto období nedôjde k jeho kostnému spojeniu, potom je kĺb považovaný za dysplastický. Postihnutý pes v kľude končatinu odľahčuje. Pri chôdzi pozorujeme nedostatočné našľapovanie na prstové vankúšiky a krívanie na chorú končatinu U psov plemena nemecký ovčiak sa krívanie nemusí prejaviť ani v dospelom veku, hlavne v prvých rokoch života. V behu psa sa intenzita krívania môže zintenzívniť, čo súvisí so začiatkom vývoja artrózy v kĺbe. Kĺb začína mierne opúchať, hlavne na jeho vonkajšej strane, čo je výsledkom zápalu vnútornej synoviálnej membrány kĺbového puzdra.
Tieto príznaky rôznej intenzity majiteľ skoro pozoruje u väčšiny plemien psov. Intenzita krívania sa zväčšuje, ak pes dostáva normálnu kŕmnu dávku a má pre krívanie obmedzený pohyb. Začína priberať na hmotnosti a tak sa zväčšuje záťaž na bolestivý kĺb, takže krívanie sa zintenzívňuje. Takýto psy a suky si vyžadujú vyšetrenie a po potvrdení diagnózy sa môže u nich vykonať chirurgický zákrok. Potom ale nemôžu byť zaradení do plemenitby. Zákrokom sa zníži alebo zaství rozvoj artrózy.
Diagnostika DLK je založená klinickom a röntgenologickom vyšetrení, ktoré je rozhodujúce pre potvrdenie diagnózy. Ochorenie je väčšinou jednostranné. Nie je však zriedkavý ani obojstranný výskyt. Pre skríning sa zásadne využíva röntgenologické vyšetrenie. Zhotovujeme ML ( mediolaterálnu )projekciu vo flexii kĺbov
Terapia je zásadne chirurgická a môže sa rozdeliť na 2 postupy, podľa rozsahu artrózy v kĺbe.
Prvá metóda spočíva v odstránení nespojeného ankoneálneho výbežku, zatiaľ čo druhá v jeho spojení s metafýzou lakťovej kosti pomocou kostnej skrutky, s následnou dynamickou osteotómiou ulny.
Chirurgická terapia sa doplní dlhodobejším používaním nesteroidných protizápalových, bolesť tlmiacich prostriedkov. Na podporu fyziologického rastu, ako aj na terapiu poškodených kĺbových chrupiek sa môžu dlhodobo používať rôzne špecifické prípravky - chondroprotektíva. O tejto podpornej terapii, ako aj o preventívnom podávaní chondroprotektív sa majitelia poradia s veterinárnym lekárom.
Väčšina psov s takto vykonanou chirurgickou terapiou a aplikáciou podpornej terapie sa môže s minimálnymi kĺbovými obtiažami dožiť dlhovekosti.
Korunkové výbežky lakťovej kosti obopínajú hlavicu vretennej kosti z vnútornej, ale aj z vonkajšej strany. Ich hlavná funkcia je stabilizovať spojenie týchto dvoch kostí. Vnútorný korunkový výbežok nemá sekundárne osifikačné jadro ani epifyzárnu rastovú platničku, ale rastie spolu s vretennou kosťou. Na tento vnútorný výbežok sa prenáša hmotnosť tela cez vnútorný epikondyl ramennej kosti asi v rozsahu do 25 %.
V období 4 – 6 mesiacov veku psa dochádza k čiastočnému alebo úplnému uvoľneniu tohto vnútorného korunkového výbežku od lakťovej kosti. Môže sa pritom vytvoriť len trhlina v kĺbovej chrupke na nosnej ploche korunkového výbežku. Tieto poruchy celistvosti korunkového výbežku spôsobujú rozvoj artrózy v kĺbe a s tým spojenými klinickými príznakmi, ako je bolestivosť a krívanie. Priebeh ochorenia je rovnaký ako pri nespojenom processus anconeus.
Etiológia.
Toto ochorenie sa vyskytuje hlavne u bernského salašníckeho psa, rottweilera, labradorského retrívra a zlatého retrívra. Bola dokázaná dedičnosť tohto ochorenia. Ako príčina sa uvádza inkongruitný vývoj lakťového kĺbu, ako aj osteochondrosis (porucha premeny kĺbovej chrupky na kosť).
Symptómy.
Majitelia takýchto psov v období 4 až 6 mesiacov veku pozorujú krívanie rôznej intenzity, ktoré závisí od typu poškodenia na kruhovom výbežku. Diagnostika nie je jednoznačná, pretože röntgenologické vyšetrenie lakťového kĺbu (predo – zadná projekcia) umožní diagnostikovať len úplne odlúčenie korunkového výbežku. Ostatné 2 typy tohto ochorenia sa diagnostikujú artroskopicky (zavedením svetelného lúča cez trubicu do kĺbu a snímanie vnútra kĺbu pomocou kamery).
Terapia je chirurgická a spočíva v odstránení uvoľneného kruhového výbežku ( coronoidectomia). Tým sa odstráni trenie medzi výbežkom a lakťovou kosťou, ako aj výbežkom a vnútorným epikondylom humeru, ktoré vyvoláva artrózu kĺbu a následnú bolestivosť. Podporná terapia je rovnaká ako pri predchádzajúcom ochorení.
Prognóza závisí od typu ochorenia, jeho rozsahu, času, ktorý uplynul od prvého krívania a započatia terapie. Výsledky terapie nie sú jednoznačné a krívanie sa môže objaviť aj po operačnom zákroku a dlhodobej rekonvalescencii.
Je to názov pre klinickú formu osteochondrózy, čiže generalizovanú poruchu premeny chrupkového tkaniva na kosť. Osteochondróza sa v lakťovom kĺbe vyskytuje hlavne na vnútornom epikondyle ramennej kosti. Kĺbová chrupka sa v mladom veku psa premieňa na kostné tkanivo a tým rastie epikondyl. Za nevyjasnených podmienok sa na určitom mieste vnútorného epikondylu ramennej kosti táto premena zastaví a chrupka hrubne. Zníži sa zásobovanie živinami hlbších vrstiev chrupky a táto takto stráca svoju pružnosť. Pes pri skoku alebo náhlom vytočení končatiny môže vzájomným tlakom kĺbových plôch spôsobiť odlúčenie poškodenej chrupky. Vzniká kĺbová myška. Obnaží sa podchrupková kosť, ktorá je veľmi citlivá na prítomnosť kĺbovej tekutiny. Dochádza k dráždeniu a vysokej bolestivosti. Pes začína krívať. Krívanie sa môže prejaviť ešte aj pred odlúčením chrupky od kosti.
Príčina osteochondrózy ešte ani v súčasnosti nie je presne stanovená. Za jednu z príčin sa považuje nesprávny vývoj a poloha vnútorného kruhového výbežku lakťovej kosti ako aj nesprávna výživa.
Tento patologický proces v kĺbe sa môže vyvíjať v čase medzi 4. – 8. mesiacom života psa a krívanie je jeho hlavný príznak.
Diagnóza sa potvrdí len vtedy, ak je chrupka oddelená od kosti.
Terapia je štandardná – použitie nesteroidných protizápalových prostriedkov. V prípade potvrdenej diagnózy sa robí otvorenie kĺbu a odstránenie poškodenej kosti v mieste odlúčenia chrupky. Očakávame, že po kyretáži sa defekt vyplní tkanivom, ktoré sa môže čiastočne premeniť fibrózne tkanivo podobné vlastnosťami hyalínnej chrupke.
Prognóza závisí od rozsahu poškodenej chrupky. Sú prípady, kedy krívanie sa prejavuje aj po celý život psa.
Prejavuje sa ako výsledok nesúmerného rastu medzi vretennou a lakťovou kosťou z rôznych príčin. Rozvinutá inkongruita spôsobuje obmedzenie pohybu v lakťovom kĺbe, zvýšenie tlaku na niektorých miestach kĺbu alebo rozšírenie kĺbovej štrbiny. Nesúmernosť kĺbu má za následok artrózu kĺbu, bolestivosť a krívanie.
Symtómy
Ochorenie sa prejavuje všeobecnými príznakmi pre DLK – bolesť a krívanie. Vyskytuje sa u veľkých plemien psov, pretože porucha rastu dlhých rúrovitých kostí – vretennej a lakťovej – vzniká následkom osteochondrózy, ale aj traumy v oblasti rastových platničiek vretennej a lakťovej kosti.
Diagnostika
Diagnostika je röntgenologická. Pozorujeme inkongruitu kĺbu – rozšírenie kĺbovej štrbiny viac ako 2 mm, ako aj predčasné uzatvorenie jednej z rastových platničiek.
Terapia.
Inkogruita kĺbu vyžaduje rôzne typy dynamickej osteotómie ulny alebo klinovitú osteotómiu vretennej kosti.
Výsledok terapie závisí od hmotnosti psa, obdobia stanovenej diagnózy a rozvoja artrózy v kĺbe.
Dysplázia lakťového kĺbu sa považuje za dedičné a polygénne ochorenie, preto plemená psov s predispozíciou na jej výskyt sa musia podrobiť röntgenologickému vyšetreniu po dosiahnutí veku 12 (resp. 18) mesiacov.
Na röntgenograme sa posudzuje kongruentnosť kĺbu a výskyt artrotických zmien ako výsledku dysplázie. Podľa veľkosti osteofytov, rozsahu artrotických zmien a diagnostiky jedného zo 4 primárnych ochorení, IEWG (International Elbow Working Group), Medzinárodná pracovná skupina pre dyspláziu lakťového kĺbu) stanovila zadeliť psov do 4 skupín:
0 – bez dysplázie
1. stupeň – slabá dysplázia
2. stupeň – stredná dysplázia
3. stupeň – silná dysplázia
Ak má pes jednú z primárnych ochorení DLK, tak automaticky sa hodnotí stupňom 3.- silná DLK.
Do chovu by sa mali zaradiť len jedince bez dysplázie. Celý rozmnožovací program závisí od jednotlivých chovateľských klubov. Ich snaha by mala byť, aby jednotlivé plemená psov boli exteriérovo a kondične zdatné. To vyžaduje eliminovať výskyt dysplázie lakťového kĺbu, ktorá znižuje výkonnosť psa používaného pre fyzickú prácu.
Z dlhoročných skúseností a s dosiahnutých výsledkou s touto preventívnou diagnostikou v zahraničí vyplýva, že eradikácia je to veľmi zložitý a dlhodobý proces, pretože dysplázia lakťového kĺbu je dedičné ochorenie, ktorého rozvoj môžu ovplyvniť aj vonkajšie podmienky v čase najintenzívnejšieho rastu psov. Medzi ne patrí aj intenzita kŕmenia a záťaž. Dosiahnuť rovnováhu v organizme nie je vždy jednoduché.
Majitelia psov s predispozičnými plemenami na dyspláziu lakťového kĺbu musia venovať výskytu krívania v mladom veku veľkú pozornosť. Včasná diagnostika umožní chirurgickú intervenciu do kĺbu a táto môže pozitívne ovplyvniť jeho ďalší vývoj . Zmenší sa alebo dokonca môže sa zastaviť vývoj artrózy, ktorá spôsobuje bolesť a krívanie. Takíto psy nemôžu byť použitý pre rozmnožovanie.
