Bolesť u zvierat

V ostatných rokoch sa bolesti venujú podstatne viac aj veterinárni lekári a chovatelia zvierat hlavne tých druhov, ktoré prinášajú človeku potešenie, robia mu spoločníka a sú bezprostredne na neho napojení celú dobu svojho života.

Bolesti zvierat v minulom období sa u nás nevenovala patričná pozornosť. Medzi veterinárnou verejnosťou, ale aj v chovateľskej verejnosti sa predsa len v ostatnom období venuje problémom bolesti u zvierat – jej rozpoznávaniu, tlmeniu, ale hlavne jej prevencii: o tom nás presvedčila aj skutočnosť, že 4. mája 1995 bol prijatý Zákon č. 115 v Národnej rade Slovenskej republiky „O ochrane zvierat“, ktorého cieľom je zamedziť vedomému a nevedomému spôsobovaniu bolesti. Cieľom tohto článku je podať základnú informáciu o bolesti zvierat na základe doterajších vedeckých poznatkov a štúdií, ktoré boli prezentované na konferenciách a sympóziách.

Ak chceme stanoviť, čo je to bolesť, potom použijeme definíciu Medzinárodnej komisie pre jej štúdium: „Bolesť je nepríjemná senzorická a emocionálna skúsenosť, ktorej príčinou je poškodenie tkaniva v tele zvierat“. Táto komisia pre štúdium bolesti bola založená v roku 1979.
Rozpoznanie a kvantitatívne vyjadrenie bolesti u zvierat je veľmi ťažkou úlohou. Čoraz viac sa prijíma koncepcia, že ak človek pociťuje bolesť, potom aj zvieratá cítia ako výsledok poškodenia ich tkanív nepríjemný pocit, ktorý voláme tiež bolesť.

Väčšina majiteľov zvierat – psov, mačiek, koní je rozhodne schopná rozpoznať zmeny ich správania a týmto spôsobom zistiť prítomnosť bolesti alebo nepríjemných pocitov.

Stupeň bolesti u zvierat môžeme vyhodnotiť len na základe odtiahnutia končatiny, hlasových prejavov, oddeľovania zvieraťa od skupiny, zvýšenie pulzovej a dychovej funkcie alebo zvýšenie kortizolu (hormónu) v krvi po prekonanej alebo pretrvávajúcej bolesti. Človek schopný komunikácie vie presne bolesť kvantifikovať a popísať jej priebeh. Doposiaľ bola spracovaná metodika pre meranie bolesti u zvierat založená na vyššie popísaných ukazovateľoch zahrňujúcich aj rozšírenie zorničky.
Vyjadrenie stupnice a hodnotenia bolesti odráža chovanie a reakciu zvierat na traumu. Naše skúsenosti potvrdzujú, že aj medzi jednotlivými plemenami u psov existujú rozdiely v prejavoch bolesti. Pokiaľ niektoré plemená psov prejavujú zápal kĺbu alebo zlomeninu kosti krívaním silnej intenzity (nepoužívanie končatiny pri pohybe) niektoré ďalšie plemená psov prejavujú pri takýchto istých ochoreniach podstatne menšiu intenzitu bolestivých prejavov. Tomuto javu hovoríme stoicizmus. Toto vie veľmi dobre posúdiť sám chovateľ. Pes sa tiež po príchode do veterinárnej ambulancie môže na základe stresu chovať podstatne inak – prejavuje menšie prejavy krívania ako prejav bolesti ako to bolo v domácom prostredí.

Za účelom účinného tlmenia bolesti u zvierat je potrebné vedieť o fyziológii zvierat včítane rôznych dôležitých mechanizmov jej spúšťania, metabolické cesty, chemické mediátory a typy receptorov. Len na základe takýchto vedomostí môžeme pochopiť a ovplyvňovať (tlmiť) bolesť alebo dosiahnuť úľavu od bolesti.

Nociceptívna dráha zachytáva škodlivé podnety zabezpečujúce prenos impulzov z „vonkajšie“ prostredia tela do nervového systému. K hlavným zložkám tejto dráhy patria: nociceptory, periférne nervy, spinálny transmisný systém a horný centrálny nervový systém.
Nociceptory sú voľné nervové zakončenia lokalizované v koži, podkožnom tkanive, hĺbkových štruktúrach tkanív, svalovo-kostnom tkanive a viscerálnych orgánoch. Sú schopné odpovedať na všetky druhy stimulov, ku ktorým patrí mechanické, termické a chemické poškodenia tkaniva. Ak intenzita impulzov pretrváva dochádza k ich prenosu cestou periférnych aferentných dráh (vlákien) do transmisného systému, ktorý je lokalizovaný v mieche.

Látka, ktorá stimuluje prevod vzruchov a aktiváciu nociceptorov sa nazýva algézna substancia – algogén. K najvýznamnejším endogénnym algogénom patria prostaglandín, bradykinín, histamín a draslík.

Poznáme 2 druhy nocireceptorov a to viscerálne (vo vnútorných orgánoch) a somatické (kože, svaly, kosti, väzy).

Viscerálne nociceptory (na rozdiel od somatických) u zdravých orgánov nereagujú na rez, punkciu alebo dotyk. Avšak pri ťahu, tlaku a nadmernom napnutí viscerálnych orgánov ako aj pri ischemických ochoreniach dochádza k prejavom bolesti.

Percepcia na bolesť je lokalizovaná vo vyššom centrálnom nervovom systéme a prejavuje sa pohybom, vokalizáciou emocionálnou odpoveďou. Bolesť môže byť spôsobená rôznymi príčinami. Musíme rozlišovať bolesť, ktorá vzniká nezávisle od nás (autoúraz, pád z výšky, zápal v brušnej dutine) a bolesť, ktorá môže vznikať v priebehu terapie (operačný zákrok – vybratie cudzieho predmetu zo zažívacieho aparátu) alebo v pooperačnom období. Ďalej môže byť bolesť akútna – náhle vznikajúca a veľmi intenzívna a bolesť chronická – pomaly sa vyvíjajúca a trvajúca dlhú dobu. Jedným z príkladov chronickej bolesti je degeneratívny zápal kĺbov.

Prejavy bolesti môžu byť rozdielne a závisia od jej intenzity. Pozorný majiteľ psa alebo mačky môže rýchlo spoznať na základe individuálneho správania už veľmi subtilné príznaky a prejavy bolesti. U psov a mačiek sú klinické prejavy bolesti takmer rovnaké, ale u mačiek je zložitejšie určiť stupeň bolesti.

Vokalizácia (hlavné prejavy) sú častým prejavom bolesti hlavne v pooperačnom období. Vokalizácia ako prejav bolesti u mačiek chýba v porovnaní so psami. Aj keď mačka alebo pes neprejavia hlasovo bolesť, neznamená to, že ju necítia. Niektoré plemeno psov dokážu trpieť aj bez toho, aby dali najavo svoje utrpenie spojené s bolesťou. Naopak, niektoré zvieratá veľmi senzitívne reagujú na akúkoľvek manipuláciu a ošetrenie, ktoré vyvoláva len minimálnu, alebo žiadnu bolesť (jednoduchá fixácia). Je to pravdepodobne reakcia na predchádzajúcu nepríjemnú skúsenosť.

Bolesť je často prejavovaná s abnormálnou aktivitou. Zvieratá sú nepokojné, menia miesto svojho pobytu, sú nekľudné až pomätené. Na druhej strane môže byť bolesť a jej prejavy tlmené a doprevádzané letargiou (nezáujem o okolie, oneskorená alebo žiadna reakcia na zavolanie alebo povel), utiahnutosťou v kúte klietky alebo v rohu izby, pod stolom, ďalej sú otupené alebo v ťažkej depresii.
Režim spánku a aktivita býva narušená. Zvieratá spia dlhšie ako za normálnych okolností. Fyziologické aktivity ako je napr. čistenie srsti u mačiek alebo príjem potravy môže byť znížené alebo až úplné zastavené. Zviera si bolestivú oblasť môže olizovať, hrýzť alebo otriasať.
Sú známe prípady, že pri niektorých parestetických stavoch, hlavne na končatinách alebo chvoste môže si pes tieto orgány odhryznúť jednotlivo alebo naraz. Čo je tiež prejavom určitého stupňa vyvolanej nepríjemnej udalosti. Psy s prejavmi bolestivosti zaujímajú abnormálne polohy tela, aby čo najmenej zaťažili bolestivé miesta. Kôň s kolikou (ochorenie žalúdka a čriev) zaujíma veľmi charakteristické postoje a polohy tela na chrbte vo vzťahu k jednotlivým ochoreniam zažívacieho aparátu. Ďalším prejavom bolestivosti u koňa je napr. potenie, ktoré u mačiek a psov nie je viditeľné pretože psy a mačky sa nepotia.

Pes s brušnou bolesťou zaujíma postoj rozkročený so zhrbeným chrbtom a pri chorobách hrudníka (pleuritis – zápal pohrudnice – vystielky vnútornej strany hrudníka) odmietajú si ľahnúť aj napriek značnej vyčerpanosti. Chôdza u takýchto zvierat je strnulá a chýba súhra končatín. Pri bolestiach u psov a mačiek môžeme pozorovať aj zmenené chovanie. Psy sú omnoho viac agresívnejšie pri manipulácii s nimi. Odmietajú plniť povely majiteľa.

Aj napriek tomu, že psy nemajú natoľko výraznú motorickú kontrolu mimických svalov ako je to u primátov u niektorých sa dá pozorovať a na základe mimiky usudzovať o pocite bolesti. Medzi takéto prejavy patria ovisnuté spodné mihalnice, znížená očná štrbina, rozšírená pupila a výraz exoftalmu (vytlačenie očí z očnej jamy).

K ďalším prejavom bolesti u psov a mačiek je zrýchlený pulz a dych, rozšírenie pupily, zvýšený slinotok. Strata prijímať potravu a vodu je častým príznakom bolesti viscerálnej a somatickej.

Pri štúdiu bolesti u zvierat sa uplatňuje jej analógia s človekom. V minulosti sa zvieratá považovali za živé tvory s podstatne nižším vývojovým stupňom v porovnaní s človekom. Z toho dôvodu sa tradovalo, že zvieratá nepociťujú bolesť v takom rozsahu a zmysle ako človek. V súčasnosti je dostatok dôkazov o tom, že zvieratá bolesť pociťujú a preto tak chovatelia ako aj veterinárni lekári sa musia k zvieratám správať. Aj uznávaní svetoví odborníci v oblasti štúdie bolesti u zvierat konštatujú, že existujú veľké rozdiely pri akceptovaní bolesti u zvierat, hlavne u mláďat. Je všeobecne prijatá teória, že mláďatá pociťujú bolesť podstatne menej ako dospelí. Vysvetľuje sa to tým, že v rannom veku ešte nie sú rozvinuté nervové dráhy pre vedenie bolesti a jej rozpoznanie. To by malo zabrániť vedomému vnímaniu bolestivých podnetov, ktoré sú v neskoršom období diferencované a vnímané ako bolestivé.
Rovnaký názor sa uplatňoval v minulosti aj u novorodencov v humánnej anesteziológii. Novorodenci podstupovali dlhú dobu chirurgické zákroky bez celkového alebo lokálneho znecitlivenia.

Ak teda sme prijali koncepciu, že zvieratá analogicky cítia bolesť ako človek, potom musíme sa tak isto správať – hlavne nevyvolávať bolesť u zvierat. Ak však musíme spôsobovať bolestivý zákrok (terapia zlomenín, sutúra šliach, otvorenie kĺbov, operácie na chrbtici), potom je nevyhnutné túto postoperačnú bolesť aj adekvátne tlmiť.

Bolesť okrem nepríjemného subjektívneho pocitu môže druhotne spôsobiť celý rad negatívnych dôsledkov na organizmus:
- komplikuje hojenie rán v dôsledku aktivácie mechanizmov na stres
- nižší príjem potravy ovplyvňuje vnútorný metabolizmus,
- spomalenie prebúdzania z anestézie a výskyt postoperačných komplikácií
- akútna bolesť môže prechádzať v chronickú, ktorú je veľmi obtiažne tlmiť lebo sa stáva samotnou chorobou
- znižuje sa účinnosť dýchania,
- zvyšuje sa riziko sebapoškodzovania
- znižuje sa odolnosť voči infekciám
- bolesť mení imunitnú schopnosť organizmu

Je množstvo chirurgických zákrokov, ktoré sa vykonávajú aj teraz u zvierat ich majiteľmi v mladom veku s vedomím, že tieto zákroky ako aj postchirurgické obdobie je bezbolestné. Sú to hlavne kupirácia chvostíkov, ušníc, pazúrov, (tzv. vlčieho drápu) na panvových končatinách. Podľa niektorých erudovaných vedcov v oblasti štúdie bolesti sú takéto výkony neetické. Títo považujú prítomnosť bolesti v každom veku psa a mačky. Riešiť problematiku bolesti u zvierat a podať o tom rukolapné výsledky je veľmi obtiažne. Je potrebné, aby sme sa učili.

l. Bolesť rozpoznávať. Nie je náhoda, že bolesť sa v minulosti u zvierat neeliminovala lebo je ťažké niečo vedieť o jej existencii. Existuje aj názor, že bolesť u zvierat nebude nikdy poznaná ani správne pochopená. A toto môže byť jadro celého problému bolesti u zvierat. Potom bolesť nemôže byť správne liečená ak nepoznáme stupeň a intenzitu bolesti ako aj výsledok terapie.

2. Učiť sa liečiť bolesť je povinnosť pre každého – veterinárneho lekára a chovateľa zvieraťa.

3. Akceptovať, že zvieratá trpia bolesťou a že je nutné ju liečiť. Toto musí akceptovať každý veterinárny lekár a chovateľ zvierat. Pre podporu tohto konštatovania použijem prehlásenie prof. Flecknella:
„Veterinárna profesia musí byť vedúcou silou pri terapii bolesti u zvierat – chovatelia a verejnosť neočakávajú nič iného“.

V minulosti zvieratá boli chované nielen u nás, ale aj vo vyspelých krajinách Európy a vo svete len pre úžitok materiálny. Preto ani tam sa o bolesti veľa nevedelo a nevenovalo tak intenzívne ako v čase, keď zvieratá, hlavne pes a mačka sa stali spoločníkom človeka.

Liečiť bolesť je humánne. Zvieratá zohrávajú dôležitú úlohu v našom živote. Chováme ich ako spoločenské zvieratá, používame ich pre výskum a ako zdroj potravy. Pretože pre človeka sa stávajú nenahraditeľné, máme morálnu a etickú povinnosť ich chrániť pred bolesťou a utrpením. Ako je konštatované v jednej publikácii o bolesti: keď sme zvieratá domestikovali a tak ich spravili závislými v ich životným potrebách od človeka zobrali sme zodpovednosť uspokojovať ich potreby, ale hlavne nespôsobovať im utrpenie.

Mnoho veterinárnych lekárov neignoruje bolesť zvierat, ale predsa existujú určité rezervy v prístupe k zvieratám s bolesťou.

Je pravdou to, že mnohokrát aplikujeme antibiotiká a pritom nevieme pôvodcu infekcie, ale nepodávame súčasne aj analgetiká na tlmenie bolesti, ktoré je sprievodným príznakom zápalu a prvotnej choroby. Ak chceme tlmiť bolesť je potreba vedieť, že bolesť môže byť akútna a chronická. Podľa údajov chronická bolesť je pozorovaná vtedy, ak trvá viac ako 5-6 mesiacov a potom ju považujeme za chorobu.
Veterinárny lekár má dodržiavať zásadu bezbolestnej operácie a tlmenia pooperačnej bolesti. Táto môže byť rozdielne dlhá. Analgetiká – látky na tlmenie bolesti sa aplikujú podľa hojivých procesov na operovanom mieste ako aj podľa správania sa zvierat. Podľa niektorých údajov doznievanie pooperačnej bolesti je u zvierat rýchlejšie ako u ľudí a trvá 24 - 48 hod.

Podstatne komplikovanejšia je chronická bolesť, ktorá vychádza u zvierat hlavne s degeneratívnym zápalom kĺbov. Artrotická bolesť (kĺbová) je dlhodobá a s menšími klinickými prejavmi.

Pri terapii bolesti u zvierat zohráva dôležitú úlohu aj sám majiteľ, ktorý sleduje a hodnotí prejavy bolesti a snaží sa ich kvantifikovať. Potom v spolupráci s veterinárnym lekárom konzultujú o efektívnosti analgetickej terapii.

V súčasnosti je na trhu pomerne široká škála protizápalových a vyslovene analgetických prípravkov na tlmenie bolesti. Niektoré sa môžu podávať obmedzený počet dní pre ich vedľajšie účinky. Medzi nich patrí predovšetkým výskyt krvácania na sliznici žalúdku. Ďalšia skupina týchto analgetických prípravkov sa môžu podávať dlhodobo bez vedľajších efektov.

Je veľmi dôležité pochopiť a akceptovať výsledky štúdií a prehlásení: „Domnievame sa, že zvieratá sú schopné vnímať bolesť, snažia sa jej vyhýbať a chovajú sa pri bolesti podobne ako človek“. Preto všetci, ktorí prichádzame denne do styku so zvieratami mali by sme to mať na zreteli. Zvieratám nespôsobovať bolesť a utrpenie a ak už sa tak stalo (vedome alebo nevedome), tak potom musíme túto bolesť tlmiť. Dryden – indiánsky náčelník povedal citát: „Celé šťastie, ktorého ľudstvo môže dosiahnuť nespočíva v radosti, ale v zbavení sa bolesti“.