Problematika predného skríženého väzu – CrCL( z angl. Cranial Cruciate Ligament ) patrí medzi najdiskutovanejšie témy v ortopedickej praxi malých zvierat. Vzhľadom na pomalú progresiu degeneratívneho procesu diagnostika nemusí byť vždy najjednoduchšia. Tento krátky súhrn je zameraný na najdôležitejšie body klinického a röntgenologického vyšetrenia, pri diagnostike ruptúry CrCL u psov.
Ruptúra predného skríženého väzu je jedným z najčastejších dôvodov prezentácie krívajúcich psov na veterinárnych klinikách. Prvýkrát bola u psov popísaná v roku 1926 (Muir a kol.2018). Skrížené väzy spolu s kolaterálnymi zabezpečujú primárnu stabilizáciu kolenného kĺbu, zabraňujú abnormálne kĺzavému pohybu tíbie voči femuru, jej vnútornej rotácii a hyperextenzii kĺbu. Poškodením skrížených väzov dochádza ku strate stability kolenného kĺbu. Pri poškodení predného skríženého väzu dochádza ku kraniálnej subluxácii tíbie voči femuru vo fáze podpery (Griffin a kol. 2000 ).
Viac ako 95% ruptúr CrCL u psov sa považuje za sekundárne z dôvodu chronických pomaly progredujúcich degeneratívnych zmien v samotnom väze (Galloway RH a kol. 1995, Gambardella PC a kol. 1981). Pre porovnanie väčšina prípadov v humánnej medicíne je výsledkom traumy, bez predošlej degenerácie, s typickým akútnym nástupom príznakov (Neurath a Stofft 1992). U psov proces začína parciálnym poškodeným väzu, dochádza k začiatku rozvoja osteoartrotických (OA) zmien a synovitídy a končí úplnou ruptúrou. Počiatočné príznaky tejto choroby sú nešpecifické, ale typické pre osteoartrózu- prejavujú sa strnulosťou alebo krívaním po odpočinku a s fyzickou aktivitou môžu vymiznúť. Uvedené príznaky pomaly progredujú v priebehu mesiacov. Psy vykazujú zhoršenie stavu pri progresii poškodenia väzu, jeho finálnej ruptúre a/alebo následkom sekundárneho poškodenia mediálneho menisku. Prítomnosť rozsiahlych chronických zmien v týchto prípadoch je dôkazom, že zjavné „akútne“ zhoršenie, je konečným štádiom chronického procesu (Glyde, 2018 ).
U psov po ruptúre CrCL dochádza vo fáze podpery k subluxácii kolenného kĺbu - ku kraniálnemu posunu tíbie vzhľadom k femuru. Tento pohyb je známy ako kraniálny tibiálny ťah- cranial tibial thrust (CTT). Tento pohyb je rizikom pre poškodenie meniskov (Arnoczky & Marshall 1977).
Efúzia a OA sú znakmi poškodenia CrCL a sú prítomné dlho pred ruptúrou. Stále Považujú sa za faktory, ktoré prispievajú k degenerácii väzu u psov a je potvrdený ich rýchlejší rozvoj v nestabilných kĺboch. Je dôležité mať na pamäti, že nestabilita kolenného kĺbu u psov je konečným štádiom degenerácie CrCL. V dôsledku chronickej, pomaly progredujúcej povahe ochorenia, existujú klinické príznaky, ktoré sú zrejmé niekoľko mesiacov pred ruptúrou väzu. Skorá diagnostika ochorenia a včasná chirurgická intervencia, ešte pred úplnou ruptúrou väzu, je spojená lepším klinickým výstupom.
